Baran Borko
Ten náš malý drobec,
nápadov má kopec.
Vypočujem si babku Celestínu
a opíšem jej pravnučku Klementínu.
Nie je až taká maličká,
osem rokov má dievčička.
Otec Lárko s nimi nežije
a tak deda a pradeda miluje.
Keď príde na návštevu k nám,
niečo jej zajesť dám
a tým moja úloha končí.
Pradedo ako mladík poskočí
a už sú na dvore.
Zvieratá sa majú na pozore.
Mačku vystíska tak veľmi,
že mňaučanie počujem i za dvermi.
Oboch ich stráži psík.
Je náš najlepší spoločník.
Všetky naše zvieratká premenovala,
ani som si ich nezapamätala.
Len baran je Borko
a zajačik Žmolko,
lebo stíska čosi labkami.
Vraj sa hrá s hovienkami.
Priznám sa, nepoznám Klementínu.
Možno má nevlastnú sestru inú.
Ale dievča zdá sa mi,
akoby žilo medzi grázlami.
Podľa toho, čo som si vypočula.
S takým potomkom by som sa nechválila.
Mená som samozrejme pomenila,
aby som nikoho neurazila.