Superdedko
Capko Rožko a baranček Kučerko boli kamaráti veľkí.
Večer sa ukladali do senovej postieľky,
ktorú im vždy pekne upravil dedko.
To ale ešte nebolo všetko.
Nachystal im aj rôzne dobroty,
aby zrána nemal veľa roboty.
Tí dvaja sa však hneď v jedení pretekali
a o chvíľu plné brušká mali.
Výmyselníci sú, občas dostanú po zadku.
Hneď hlásia babke že biť nie je v poriadku.
Jeden méka, druhý béka so smutným výrazom.
Dedko si vypočuje poučenie s dôrazom,
že sú ešte maličké ako ich vnúčikovia.
Aj tí všelijaké hlúposti za deň stvoria.
Nebiješ ich , ani len nehrešíš.
Veď sú celkom po mne, nevidíš.
A babka je odzbrojená.
Sama medzi chlapmi nič neznamená.
Vyberie sa radšej ku sporáku
navariť večeru dáku.