Dedko Zoli
Dedko Zoli.
Jedného dňa sme sa so sestrou vybrali zrána
navštíviť starého dedka Zoltána.
Kedysi i dnes srší vtipmi,
no nám sa dnes nezdal vtipný.
Privítal nás ako sa patrí,
no hneď táral dve na tri.
Vy ste ako dve hrozná:
jedna hrozná, druhá hrozná.
Vedeli sme, že to zo žartu myslí,
no a nám sa akože z očí slzy tisli.
So Zolim sa radi stretáme
a na zlaté časy spomíname.
Dosýta sa nasmejeme
a čosi aj uňho zjeme.
Z toho čo sme priniesli. Jasné.
Ale vždy je to náramne krásne.
(Lúčil sa s nami ťukaním na čelo a slovom JABLKO.
Lúštili sme význam cestou domov. Ja blbý...
komik, kosec, kominár, kováč, kormidelník, kopáč,
korytár, kovoobrábač, kovotepec, kožiar, kožušník,
kolesár, komorník, kostolník... Určite nebol kozmonaut,
a asi ani kouboy, kopijník, koledník či korčuliar.
Ktorá profesia podľa textu by Zolimu najviac pristala?)