Denne spomínam ...
Od pondelka do soboty
chodí Béla do roboty.
Namaká sa riadne veru
a zarobí sotva na večeru.
Poviete si, to nie je možné.
U nás sa nežije tak hrozne.
Nie veru. Celá stovka mu v ruke svieti.
On však na drahé hoteli letí.
Za pár hodín má nulu.
Ja by som obletela zemegulu,
ale na týždeň nemám tú stovku.
Nevypadne, ani keď spravím stojku.
Pomyslíte si. Mala si sa učiť a napísať diplomovku.
Pozor! Dve som napísala na jednotku.
Nepomohlo mi to ani na plate.
Akoby všetko bolo zakliate.
Ani k dôchodku mi nič nepridali,
hoci po 12 – tich rokoch sme dúfali,
že i mne konečne „ penziu“ zvýšia,
keďže za exministra Kaníka bola nižšia.