Imro, ty si osol
Frída na stôl polievku servíruje.
Manžel po odskúšaní sekíruje.
Podaj soľ, nie je dochutená.
Mračí sa, je znechutená.
Osol si ju, ty osol.
Osol si ju ty, osol.
Podáva soľničku a povie dvojzmyselne.
Nepochopí ju, IQ má mizerné.
Keď si ho brala, mal veľký plat
a i dôchodok má dobrý. Akurát
Imro vykryje jej potreby.
Veď už i vylepšenia sú za potreby.
Nechápem. Kedysi prvý tajomník vlastnil dom
a robili okolo toho riadny zhon.
Tí istí, čo mali vtedy ruky hore
si dnešných mocipánov nevšímajú. Je im dobre.
Nerozmýšľajú, z čoho si zaplatia lieky
keď idú do „apatieky“,
aby rozumeli mladí – lekárne.
Nevadí, aspoň spomienka zostane.