Martuške B. zo Senice
Moja drahá Martuška,
už Ti nepošepnem do uška,
ako veľmi rada som Ťa mala
a vo všetkom obdivovala.
Tvoj vždy prítomný úsmev na tvári.
Pohľad, čo dobrom žiari,
jednoducho charizmu si mala
a srdce na dlani ľuďom ponúkala.
Počula som Tvoje múdre slová, keď to bolo treba.
Boli vzácne, to je viac ako darovať kus chleba.
Odišla si nám do nebíčka.
Čakal Ťa tam manžel, rodičia, sestrička...
Milovanú dcéru Martušku si tu zanechala,
ale Ty si ju tak fantasticky vychovala,
že bude kráčať po vyšľapanej ceste.
Okrem ostatného i spev bude na poprednom mieste.
Martuška, bola si a navždy zostaneš mojou drahou priateľkou
a i pre všetkých zo Senice a okolia si stratou preveľkou.
Prihovor sa, prosím, za nás, ktorí tu ešte blúdime,
nech sa polepšíme a tak ako Ty iba dobro robíme.
Tvoja Janka.