Hľadám
Čo sú to paprče,
pýtajú sa dcéry otecka.
Vysvetlím, začnem od dedka.
Ten by zas nevedel čo sú papuče,
lebo sa neprezúval.
Majetok mal veľký.
Polia, zvieratá a choval i včielky.
Na dedine pri Trnave býval.
U dedka som videl zabíjačku.
Hlavne svine krvavé boli.
Mne sa lepšie páčilo na poli.
Ani vy by ste nechceli krvavé paprče za hračku.
Babka na trhu produkty predávala.
Staré kofy tam nepekne a nespisovne rozprávali.
Sračky, hovná a ešte horšie slová používali.
No a na mňa sa nespisovná slovenčina nachytala.
Napríklad nehovoril som zmätok, ale zmatek.
A tak mi hovorili zmatkovič.
Z toho som si nerobil nič.
Ocko, toto, aj o Dávidovi a pod. počúvame každý „pátek“.
Čo sú tie paprče si nám nepovedal.
To je môj názov pre ruky.
Moje drahé, nopôsobte mi muky.
Byť zrozumiteľný, čo by som za to dal.