Poézia

Stretla som susedku Zuzku.

Pochválila som jej krásnu, vyšívanú blúzku

a začala tradičná rozprava.

Čo si taká smutná hneď zarána.

Vnučka sa nám zaľúbila.

Najradšej by som ju zbila.

To už prečo, čudujem sa prekvapená.

Veď nie je najmladšia a keď je zaľúbená

treba sa tešiť, že zakotví v manželskom prístave.

Myslela som, že je múdra. Čo to má v hlave,

pokračuje Zuzka. Vieš koho si dievča vybralo?

Politika! No vidíš, šťastie sa na ňu usmialo.

Ty si tiež o rozum prišla, čertí sa.

Taká hanba. Čo si ľudia pomyslia.

Ale neboj, už sa stali horšie veci.

Dnes sú v politike takmer všetci.

Na počet obyvateľov máme najviac úradníkov.

Máš pravdu. A veľa zbohatlíkov.

Troška sa uspokojila, zdvihla som jej náladu.

Dobre, skonštatovala, idem porýľovať záhradu.